Divné, zvláštne a neobyčajné fóbie- poznáte ich?

Zdieľať
Korku.jpg

Vyostruje zmysly, mobilizuje energiu a pomáha ubrániť sa, utiecť alebo vyhnúť sa nebezpečenstvu. Ale keď sa stáva neprimeraným, ochromujúcim a iracionálnym – prerastie do fóbie . Báť sa dá prakticky všetkého a aj keď niektoré fóbie môžu u okolia vyvolať úsmev , ich nositeľmi určite zábavné neprídu. Dokážu znepríjemniť život a ich liečba nie je až taká jednoduchá.

Fóbia pôvodne pomáhala prežiť

Fóbiami trpí asi desať percent ľudstva. Ohrozenejšie sú ženy, ich šance trpieť fóbiou je oproti mužom až dvojnásobná. Problémy sa zvyčajne začínajú už v detstve, priemerný vek kedy sa objaví je sedem rokov.
Niektoré fóbie vychádzajú z reálnej hrozby a v minulosti pomáhali ľudstvu prežiť. Prospešný mohol byť strach z hmyzu a zvierat, napríklad Arachnofóbia (pavúky), herpetofóbia (plazy), apifóbia (včely) či musufóbia (myši). Zbytočnému riskovaniu bránila chorobná hrôza z výšok (Akrofobia) alebo z tmy (achlufobia), tak strach z uzavretých a stiesnených priestorov – klaustrofóbia.

Okrem týchto pomerne rozšírených podôb strachu dnes vzniká celý rad nových fóbií , na zozname ich je už viac ako tisíc. Vytvárajú sa v rovnakých oblastiach mozgu ako u našich prapredkov, ako primárne pocitové reakcie na vonkajšie podnety.

Panic and phobias.jpg

Nomofóbia

Nomofobici majú chorobný strach z chýbajúceho telefónu alebo iného mobilného zariadenia. Obávajú sa, že zostanú mimo dosahu, vybije sa im batéria, alebo niekde zabudnú telefón. Takmer 80 percent nomofobikov je vo veku 18 až 24 rokov.

Papafóbia

Strach z pápeža sa pri tejto fóbii spája aj so strachom zo svätých osôb či rôznych posvätných predmetov. Spravidla sa spája, ako mnoho iných fóbií, s traumou z detstva.

Hylofóbia

Na niektorých ľudí mali filmy a detské rozprávky o tajomných a temných lesoch nežiaduci efekt. Iracionálny strach im preto spôsobuje drevo, stromy a lesy. Mnoho hylofobikov svoj strach neprekoná ani v dospelosti. Úzkosť v nich dokáže vyvolať prechádzka v prírode alebo len pomyslenie na stromy.

3625566673_33552a2f64.jpg

Kathisofóbia

Strach zo sedenia dokáže spustiť napríklad nepríjemný výskyt hemeroidov ale aj fyzické týranie sedením na ostrých alebo bolestivých predmetoch. Môže sa viazať aj na traumatizujúce spomienky zo školských čias.

Anatidaefóbia

Človek má pri tejto fóbii obavu z toho, že ho pozoruje kačica. Neútoči, nedotýka sa ho len sa na neho pozerá. Anantidaefobik pritom vôbec neberie do úvahy čas a miesto, kde sa nachádza. Fóbia spravidla vzniká po veľmi negatívnom zážitku a často sa viaže na všetko vodné vtáctvo. Husi, kačice a labute sú dobre známe pre svoje agresívne správanie a fóbia nastúpi po ich pohryznutí alebo inom útoku.

Aylesbury Duck

6. Fobofóbia

V porovnaní s inými fóbiami je táto v istom zmysle unikátna. Nespúšťa ju konkrétny stimul z okolia, ale vzniká v dôsledku strachu človeka z toho, že ho ovládne samotný strach .

Korku.jpg

Ako liečiť fóbiu? 

Niekedy sa nepodarí fóbiu úplne vyliečiť, ale podarí sa ju aspoň potlačiť aby človek dokázal normálne fungovať. Fóbia a strach sa často dajú prekonať pomocou systematického oslabovania vnímavosti k nim. Odborníci najčastejšie používajú kombináciu liekov a psychoterapie.

Postupná liečba fóbie

Pri liečbe používajú odborníci niekoľko nácvikových metód. Takzvaná systematická desenzitivizácia funguje na princípe postupného privykania na objekt strachu. V uvoľnenom stave si predstavuje situácie, ktorých sa bojí. Agorafobik napríklad to, ako prechádza cez otvorené priestranstvo. Najskôr si predstavuje a potom prechádza so sprievodcom cez ľudoprázdne námestie.

Pacient podstupuje relaxačné cvičenia a pritom si predstavuje stále rušivejšie a desivejšie situácie . Až zostane pri terapii pokojný, dovolí mu terapeut kontakt s reálnymi problémami a pomáha mu udržať pocit uvoľnenia. Nakoniec si uvoľnené reakcie nacvičia tak dobre, že sa stane prirodzenou.

Šoková liečba fóbie

Naopak „šoková“ metóda liečenia strachu využíva zahltenie či náhle vystavenie desivému podnetu. Pacient pri nej musí čeliť situácii, ktorá v ňom vzbudzuje najväčší strach. Najskôr sa vydesí, neskôr sa však prestáva cítiť ohrozeným, strach mizne a racionálna sebakontrola sa obnoví. Takto sa mnohí naučili znášať hmyz, hady, výšku aj stiesnený priestor.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané